Silný štát ako túžba psychopatov, alebo obyčajná vypočítavosť?

Slovné spojenie „Silný štát“ častokrát opakujú politici, ktorých priťahuje moc. Z akých dôvodov chcú toto privilégium rozhodovať?
1. Buď z dôvodov osobného prospechu (vypočítavciprospechári),
2. alebo to jednoducho vyplýva z ich podstaty (psychopati).

Známy psychológ J. Klimeš z poznatkov usudzuje, že práve medzi politikmi je viac psychopatov, ako medzi normálnymi ľuďmi. Pretože je to práve prostredie, kde sú fascinovaní mocou, peniazmi a čiastočne aj sexom.

Mnohí by vedeli povedať, ako sa zmenili bežní ľudia vplyvom fetišu moci. Zmena postavenia vplýva rovnako aj na politikov. 
Ak chceš spoznať charakter človeka, daj mu moc. (Abrahám Lincoln)

Sami sa môžeme zamyslieť, či je lepšie, ak má neobmedzenú moc jednotlivec, alebo je táto moc rovnomerne prerozdelená.



Túžba po moci sa v rôznej miere vyskytuje aj v našej spoločnosti. Je to opäť prípad jednotlivcov pôsobiacich v rôznych občianskych združeniach, podnikateľských subjektoch, spoločenstvách, politických stranách a nakoniec aj vo funkciách riadenia štátu. Štát je v určitom územnom meradle vrcholom na rebríčku vládnutia alebo použitia moci. Kto teda vládne štátu, má moc neobmedzenú na danom území. 
Vyhraj voľby a môžeš všetko. (Pavol Paška)“  

Ako moc udržať?


Prístup k informáciám je jednoduchý, ale aké možnosti triedenia informácii na propagandu, polozavádzanie a pravdu má obyčajný ovplyvniteľný volič? Veľmi nízke, až žiadne.
Všetci, ktorí tvoria „percentá“ politických strán toto ovládajú. Preto nie je dôležité, čo má kto „za ušami“, ale aký je obraz verejnej mienky. Stratégovia strán, online marketéri, ľudia v pozadí s pomocou nástrojov moderných médii dokážu veľmi jednoducho uplatňovať princíp udržania moci nazývaný „Rozdeľuj a panuj.“ 

Hocako môže byť systém politický alebo riadenia dokonalý, vždy tu bude ľudský faktor, ktorý zlyhá. Preto sa zabrániť prieniku psychopatov a prospechárov do riadenia štátu nedá. Združenia, spolky, či politické strany sú potrebné a nevyhnutné a je dobré, že ich máme. Čo môžeme urobiť je zobrať zbytočné právomoci z rúk jedného človeka a prerozdeliť ich na viacero iných. Okresať byrokraciu a sfunkčniť krížovú kontrolu.

Riešenie nie je silný štát, ten tu už máme. 


Už Jean Jacques Rousseau v Spoločenskej zmluve definoval pravidlo:
Čím menej sa zvláštne vôle zhodujú so všeobecnou vôľou, t.j. mravmi a zákonmi, tým väčšmi musí narásť potláčajúca sila.“ 
Teda, čím silnejší štát a svojvoľné zákony, tým viac ľudí treba na dohľad na dodržiavanie zákonov, s ktorými ľudia nesúhlasia. Udržanie poriadku. V Európe patríme ku krajinám s najvyšším počtom policajtov pripadajúcich na obyvateľov.



Keď nie silný štát, tak čo?


Pravý opak, štíhly štát vychádzajúci zo základných princípov fungovania právneho štátu